
The episode discusses George Müller's reliance on God for providing for orphans, illustrating the power of faith and gratitude.
„… ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky…“ (Ž 136:4) George Müller očakával vo všetkom na svojho Boha a pre svoje siroty neprosil nič od ľudí. Jedného rána mu hlásili, že nieto ani haliera na mlieko a chlieb. Müller kázal, aby prestreli ako zvyčajne a tristo detí si posadalo k stolu. Potom im rozprával, že nemajú peniaze a dodal: „Deti, ďakujme nebeskému Otcovi, že nám nejakým spôsobom pomôže.“ Vrúcne ďakoval. Medzitým zvonilo. Mliekar stál bezradný v bráne, zlomila sa mu os na vozíku a povedal: „Nemohol by som zložiť u vás mlieko? Nič nechcem zaň. Veľmi by mi to pomohlo.“ Müller ďakoval Bohu znova. Tu zase zvonilo. V bráne stál pekár. Povedal: „Pán Müller, neviem, čo je so mnou, nemohol som spať, stále mi chodilo po rozume: ,Vstaň, upeč chlieb pre siroty.’ Vstal som, zobudil som tovariša a celú noc sme piekli. Teraz som ho doniesol.“ Pán dnes nezabudne ani na teba. Len Ho pros a ďakuj Mu. Ako ponocný skorého rána, vyzerám Teba, svojho Pána, Bože, Bože môj! PS 73, 2 MUDr. Viera Roháčková
Explore listener stats, chart rankings, contacts and more on the Zamyslenia EVS podcast page.