Zamyslenia EVS

„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ Evanjelium podľa Matúša 7:20 Si učeníkom Ježiša Krista? Nie každý kresťan ním automaticky je. Niektorí ľudia nezájdu ďalej než k rozhodnutiu prijať Krista ako Spasiteľa. Svoju vieru vnímajú ako poistku na večný život alebo ako kartu „Dostaň sa z pekla zadarmo“. Urobia niekoľko krokov na svojej ceste s Kristom, ale len dovtedy, kým je cesta pohodlná a príjemná. Pre svoju neochotu úplne sa odovzdať však nikdy nezažijú premieňajúcu moc učeníctva. Keď sa rozhodneš stať Kristovým učeníkom – žiť tak, ako žil On, milovať tak, ako miloval On, a uprednostňovať to, čo uprednostňoval On – uvidíš vo svojom živote veci, ktoré by si si inak ani nevedel predstaviť. A nebudeš jediný, kto si tieto zmeny všimne. Učeník Ježiša Krista prináša duchovné ovocie. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) Tiež povedal: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20) Ak si učeníkom Ježiša Krista, ľudia to rozpoznajú podľa duchovného ovocia, ktoré vidia v tvojom živote. V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovorí o semenách, ktoré padli na rôzne druhy pôdy. Každý druh pôdy predstavuje inú reakciu na evanjelium. Posledný druh predstavuje ľudí, ktorí po prijatí evanjelia prinášajú ovocie. „A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4:20) Tí, ktorí vytrvajú ako učeníci, prijímajú túto pravdu do svojho života a prinášajú duchovné ovocie. Duchovné ovocie sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Autor Listu Židom píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (13:15) Chvála Bohu je jedným zo spôsobov, ako prinášame duchovné ovocie. Aj naše slová sú dôkazom duchovného ovocia v našom živote. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (L 6:45) Naša zmena v správaní a charaktere je ďalším prejavom duchovného ovocia. V Liste Galatským 5:22 – 23 čítame: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.“ Vidieť tieto vlastnosti v tvojom živote? Život kresťana by sa nimi mal vyznačovať. Prinášaš duchovné ovocie? Otázka na zamyslenie: Aké duchovné ovocie chceš, aby ľudia videli v tvojom živote? Greg Laurie

„Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“ Evanjelium podľa Jána 19:19 Tento nápis umiestnil Pilát na kríži nad Ježiša. Nik nemal pochybovať o tom, kto to je, preto bol nápis v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Židia sa snažili tieto slová zmeniť, ale neuspeli. Pilát napísal pravdu bez toho, aby o tom vedel. Ježiš je Kráľom každého jedného človeka. Nie je Kráľom len tých, ktorí si Ho vyberú. Vo večnosti bude znieť toto obvinenie nad mnohými. Odmietol si Toho, ktorý mal byť Kráľom tvojho života. To je ten najväčší hriech, aký môže človek spáchať. Odmietnuť Ježiša znamená odmietnuť Boha. Nik to nemôže urobiť beztrestne. Ľudia, ktorí Ho odmietli, strávia večnosť bez Neho, pod Jeho hnevom a súdom. Ak patríš Ježišovi, uznal si Ho za svojho Kráľa. Je nesprávne myslieť si, že človek má prijať Ježiša ako Spasiteľa a až potom ako Pána. Nie, Ježiš je Kráľom kresťana. Preto priprav Kráľovi miesto. Nepatríš sám sebe, ale svojmu Kráľovi, ktorý žije v tebe. Ak sa spojíš s Ním, tvoj život sa zmení. To On má moc a byť v Jeho službe je požehnaním tvojho života. Učeník zakúsi to, čo jeho pán. Ježiša mnohí potupujú. Každý kresťan to pocíti. Je však cťou mať s Ním na tom podiel. S údivom premýšľaš nad tým, že tvoj Kráľ skončil na kríži. Ježiš sa ponížil a stal sa Služobníkom. Áno, vo svojej smrti sa stal tvojím Zástupcom. Mal by som Ho milovať menej, keď sa tak veľmi ponížil? Nemali by sme Ho namiesto toho oslavovať a vyvyšovať Jeho meno? Robíme to, keď Ho korunujeme za Kráľa svojho života. Musí byť Majstrom. Musí byť Pánom. Budeme Ho nasledovať. Hans Erik Nissen

„Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho.“ (Job 13:15) Za čias svetovej Rímskej ríše žil kdesi v horách kráľ, ktorého ríša ešte nebola pričlenená k Rímskej ríši. Z Ríma poslali vyslanca, ktorý vyzval kráľa, aby sa vzdal. Kráľ bez toho, žeby dal vyslancovi odpoveď, sa obrátil na jedného zo svojich poddaných s rozkazom: „Prekoľ sa!“ Ten vytiahol dýku a vrazil si ju do srdca. Potom sa obrátil k inému a povedal: „Hoď sa z tamtej skaly!“ Naskutku urobil tak a rozrazil sa v hlbine. Potom sa kráľ obrátil k rímskemu vyslancovi a povedal: „Takí sú všetci.“ Vyslanec si uvedomil, že by vojna stála mnoho krvi a uzavrel čestný mier. Keď pohania vedeli byť takí verní svojmu kráľovi, dokážeš dnes aj ty takú vernosť svojmu nebeskému Kráľovi? Nech ťa zloba sveta neľaká, bolesť z cesty nevyrazí! Kto sa bojí, nezvíťazí; zbabelcov koruna nečaká. PS 221, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko.“ (F 4:5) Neapolské knieža cestovalo so spoločnosťou do zasľúbenej zeme. Zrazu sa objavila banda lupičov. Videl, že sú v presile. Rozkázal svojim ľuďom zosadnúť a pripraviť hostinu na zelenej tráve. Sám išiel lupičom oproti, pozdravil ich pokorne a priateľsky ich pozval na hostinu. Arabi išli za ním, žasli nad jeho prívetivosťou a keď ich ešte aj obdaroval, tak si ho zamilovali, že chodili za ním a boli mu na pomoci. Ani ty sa dnes neboj a buď prívetivý aj tam, odkiaľ prívetivosť nečakáš. Cestou úzkou cez Golgotu putoval si raz v slávu nebies, v ríšu svätú; ta voláš i nás. Za Tebou my pôjdeme, pre Teba žiť, mrieť chceme! PS 294, 3 MUDr. Viera Roháčková

Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3) Nachýliť uši je konkrétna voľba, konkrétne konanie, za ktoré sme sami zodpovední. Je tvojou zodpovednosťou, na ktorú stranu nachýliš svoje uši. Čo si volíš počuť, čím sa napĺňaš. A nie je jedno, čo si volíš… Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Ako človek nachýli svoje uši k Bohu? Tak, že študuje Božie slovo, modlí sa a premýšľa. „Ak si to zvolíš, tak tvoja duša bude žiť,“ hovorí Boh. Treba si uvedomiť, že toto nie je voliteľný predmet v Božej škole. Je to úloha učeníka v disciplíne vyhrať nad ľahostajnosťou a lenivosťou. Nejde to samo od seba a nie je to vždy ľahké. Vždy nás niečo stojí, keď uprednostňujeme Boha. Niečo z toho je práve v slovách: Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! (Iz 55,1) Si pozvaný piť a jesť bez platenia. Keď ale nie je treba platiť, prečo to Pán nazýva nakupovaním? Kristus dal život a krv ako platbu za tvoj hriech. Dlh je zmazaný, celý účet zaplatený, aby si mohol prísť, aj keď nemáš čím platiť. Pán ale vie, že niečo ťa to predsa bude stáť. Čas na Bibliu a modlitbu si musíš vykúpiť. Inými slovami: spása je zadarmo. Prijať tento dar však našu starú prirodzenosť stojí všetko. Obrátiť sa ku Kristovi znamená, že sa odvrátiš od niečoho iného. Niečoho sa vzdávaš, keď uprednostníš čas s Bohom, čas v tichu, spoločenstvo s ostatnými veriacimi. Žijeme totiž vo svete, ktorý sa silno zameriava na svetské blaho a na to, ako sa vyhnúť ťažkostiam. Hľadať pozemské je viac a viac bežné. Sme nepokojní. Myseľ je rozpoltená, zamestnávame sa všetkým možným a nemáme čas na Bibliu a modlitbu. Pravdou je, že čas je nie problémom. Je to využívanie času. Na to, čo je pre nás dôležité, čas máme. Naša rozpoltená myseľ, ktorá sa zaoberá viditeľnými, pozemskými vecami, nemá čas na večné. Čas ti nikto nedá. Čas si musíš vykúpiť. Vždy bude niečo stáť vyvoliť si chvíľu v tichu, modlitbe alebo chvíľu s Božím slovom namiesto sedenia pred televízorom alebo inými aktivitami. … vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte… Väčšina ľudí sa viac zamestnáva ponukami a lákadlami tohto sveta, než tým, ako rásť v milosti a poznaní Boha. Keď je myseľ uväznená v pochybnostiach ohľadom všetkého, čo sa nám zdá, že nám chýba, tak za chvíľu v nás nie je miesto pre nič iné, len pre závisť a sklamanie. Keď Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne,“ nepozýva k náboženskej snahe, kde sa máš trápiť, potiť a bojovať, aby si si zaslúžil Boží dar. Nič z toho, čo ti Boh dáva, si nezaslúžiš. Začína to na opačnom konci. Začína to tým, že nachýliš svoje uši k Bohu a budeš počuť evanjelium o Božom Synovi. On prišiel, aby si mal podiel na večnom živote, ktorý dokáže nasýtiť najhlbšie potreby duše. Nestane sa to ale samo od seba. Nie je to automatické… Musíš si to vyvoliť. Je dôležité uvedomiť si, že keď Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne,“ nie je to príkaz, ale ponuka, v ktorej ti chce otvoriť brány do zasľúbení, ktoré majú moc zmeniť tvoj život. Ty si ale volíš, čomu budeš načúvať, čím sa budeš napĺňať, čo je pre teba dôležité. Jedného dňa to budeš ty, kto bude žať dôsledky. Nachýľte uši a poďte ku mne… Týmto Pán hovorí: „Máš možnosť otvoriť sa Slovu, ktoré má moc zmeniť tvoj život.“ Božie slovo je živé, ostrejšie než dvojsečný meč. Má moc odhaliť náš hriech a nedostatky, ale má tiež moc uzdraviť a konať v živote nové veci. Aké rozhodujúce je, čím sa napĺňame, vyjadruje Ježiš takto: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6,45) V praxi to znamená, že je dôležité, čím si budeme napĺňať srdce. Počujte Ježišove slová: „Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má.“ (Lk 8,17-18) „Hľaďte teda, ako počúvate,“ hovorí Ježiš. A Ježiš vie, čo hovorí. Hovorí v súvise so svojím Otcom, ktorý hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť.“ Tak daj prioritu načúvaniu Bohu! Curt Westman

„Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony…“ (Jk 1:4) Dnešná doba je plná napätia, neuróz a netrpezlivosti. Ponáhľame sa, aj keď na to nemáme žiaden dôvod – jednoducho len preto, aby sme sa ponáhľali. Tento zhon produkuje viac problémov. Zhoršuje sa morálka, ktorú uznávali predchádzajúce generácie. Cítime napätie a sme podráždení. Netrpezlivosť stojí za rozvrátenými rodinami a v medzinárodnom meradle vytvára podmienky pre viac svetových konfliktov. Modlitba dňa Ako si pripomínam Tvoju trpezlivosť so mnou, nech je moje srdce uprostred zhonu pokojné. Billy Graham

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie