Podcast SMOPaJ

Milí poslucháči, prinášame vám poslednú povesť z historického regiónu Spiša. Vypočujte si príbeh o jaskyni v Haligovských skalách v pohorí Pienin, ktorá nesie meno po veliteľovi bratríckych vojsk Petrovi Aksamitovi - rytierovi z Košova.

Povesť nás zavedie do jaskyne v Muránskom brale, kde už po stáročia snívajú svoj sen spiaci rytieri. Podobné príbehy poznáme už z regiónu Oravy a Liptova. Tento však môže mať skutočne reálny základ. V roku 1961 bola objavená na poľskej strane Tatier jaskyňa, v ktorej sa nachádzali pozostatky obrnených bojovníkov v bohatej zbroji. Archeológovia predpokladajú, že sú to pozostatky uhorsko-poľskej jazdy z 13. až 14. storočia. Povesť Spiaci rytieri v Tatrách napísal Miroslav Anton Huska a bola publikovaná v zbierke povestí Tatranský zlatý jeleň.

Milí poslucháči, ak nás počúvate pravidelne, meno autora dnešnej povesti Miroslava Antona Husku je vám už známe. 30. mája uplynie 120 rokov od narodenia tohoto publicistu, múzejného pracovníka a etnografa, ktorý sa roky venoval aj zbieraniu ľudových povestí spod Tatier. V roku 1974 boli vydané v knihe Tatranský zlatý jeleň. Jeho záslužnú prácu si dnes pripomíname príbehom Začarovaný hrad v Tatrách.

V Slovenskom raji v chotári obce Letanovce, sa nachádza jaskyňa, ktorá má v názve zlato. Je to Zlatá diera, v spišskom nárečí Zlatá džura. A viete, čo je na Zlatej diere zaujímavé? Novodobé výskumy v nej nenašli po zlate ani stopu. Zato v Letanovciach údajne kedysi dávno existoval spis o Zlatej džure, ktorý odporúčal ľuďom, aby si nebrali zlato zo stien, lebo je nedobré, ale aby ho hľadali v piesku na dne jaskyne. To zlato tam prinášala voda. Dodnes preteká jaskyňou, ale dávno nie je zlatonosná. Zlato zostalo už iba v povesti.

Milí poslucháči, prihovárame sa vám poslednýkrát s povesťou o oravských jaskyniach. Jej príbeh nás zavedie pod vysoký Choč, v ktorom sa ukrývajú viaceré jaskyne. Ľudia z Jasenovej i Valašskej Dubovej si rozprávali rôzne príbehy o podivných javoch, ktoré sa diali v podzemí tohoto majestátneho vrchu.

Na Orave dávno kolovali príbehy o husároch, vojakoch či rytieroch ukrytých v jaskyni pod Babou horou, alebo v Osobitej. Podobné povesti sme zaznamenali na Liptove, na Spiši aj v iných regiónoch Slovenska. Dnes máme pre vás pripravenú povesť o šikovnom kováčovi, ktorý podkúval kone vojakom v jaskyni pod Babou horou. Príjemné počúvanie.

Milí priaznivci SMOPaJ, v cykle Povesti (nielen) na dobrú noc sme pre vás opäť pripravili príbeh z oravského regiónu. Tento pochádza z rukopisnej zbierky Júliusa Bonáryho, zberateľa ľudových piesní a povestí. Zavedie vás pod Bielu skalu pri Zuberci, kde sa skončil život Anny Svatvinskej aj spupného Hrdoša. Prajeme všetkým príjemné počúvanie.

Milí poslucháči, pripravili sme pre vás ďalšiu povesť s názvom Kozia skala na Orave. Je súčasťou zbierky Povestí zo Slovenska z roku 1921 od Stanislava Klímu, českého učiteľa a spisovateľa. Pôsobil na našom území v období prvej Československej republiky. Napísal viaceré učebnice a dokonca aj ilustrovaného sprievodcu po Slovensku. Táto ľudová povesť inšpirovala i slovenského romantického básnika Janka Matušku, ktorý ju pretvoril do veršovanej balady. Dnes sa už nikto nepamätá, ktorá skala mala prívlastok kozia. Dávno sa stratili stáda kozičiek z oravských lúk a kopcov a s nimi odišlo do zabudnutia aj meno Kozia skala. No možnože prívlastok kozia, súvisel s kamzíkmi, lebo tie nazývali divými kozami, keď sa kedysi dávno preháňali po strmých končiaroch Roháčov.

Nad obcou Muráň sa majestátne vypínajú zrúcaniny niekdajšieho slávneho Muránskeho hradu. Okolo neho sa rozprestiera nádherná príroda, ktorá inšpiruje básnikov, spisovateľov, spomína sa v starodávnych dejinách a povestiach o sláve, láske či pokladoch. Hoci život na zámku dávno vymrel, predsa sem ešte zavítajú návštevníci. História hradu je bohatá, popretkávaná mnohými príbehmi, ktoré postupne upadli do zabudnutia. jeden z nich sme vytiahli z hlbín ľudského zabúdania, aby obohatil našu vedomosť o dávnych dejinách.

Na Špaňom poli na Gemeri je jaskyňa, ktorá sa kedysi dávno volala Šuchova diera. Mala dva otvory, z nich jeden bol ukrytý. Viaže sa k nej príbeh o dvoch bratoch, Šuchovi a Mutenovi, z neďalekého radu Drienok. Podľa odpovede našich jaskyniarov na otázku, ktorá jaskyňa sa v povesti spomína, to môže byť Špaňopolská alebo Chvalovská jaskyňa.

Keď 10. júla 1801 polyhistor, učiteľ a kňaz Ladislav Bartolomeides zostúpil do troch jaskýň pri Smradľavom jazere, v jednej z nich – dnes nazývanej Čertova diera, nachádzala sa hromada ľudských kostí. Medzi ľuďmi v blízkom okolí koloval príbeh o krčmárke Anči a zbojníkoch, ktorí kedysi dávno okrádali a zniesli zo sveta mnoho pocestných. Ich telá potom nahádzali práve do Čertovej diery, ktorá je dnes súčasťou jaskynného systému Domica. Vtedy o tom pravda nevedeli, lebo čarokrásnu Domicu objavil až v roku 1926 Ján Majko. Na základe uvedeného príbehu sme pre vás pripravili povesť O zlopovestnej krčmárke Anči. Príjemné počúvanie.

Pri obci Silica blízko slovensko-maďarských hraníc je v zeleni stromov ukrytá údajne najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete – Silická ľadnica. V roku 1854 vyšla v Budapešti kniha Tok sveta, v ktorej autor Karol Bérczy uverejnil aj povesť o Silici. Nám ju sprostredkovala významná jaskyniarka pani Kinga Székely. Vypočujte si teda, čo o tomto zázraku prírody bolo zaznamenané pred mnohými rokmi.