NAHLAS |aktuality.sk

Všetci sa zhodujú, že mestá, obce či župy by mali byť oslobodené od dlhovej brzdy, chýba však politická vôľa, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Jozef Božik, primátor Partizánskeho a predseda Združenia miest a obcí Slovenska.Samosprávy budú počas leta pripravovať rozpočty. Božik očakáva, že schvaľovať sa budú až v novembrových dňoch, teda po komunálnych voľbách. Stále však nie je jasné, koľko peňazí budú mať k dispozícii.Dlhová brzda totiž obmedzuje, aké finančné operácie môžu samosprávy využiť. Ak by sa riadili platným znením dlhovej brzdy, nemohli by napríklad siahnuť na neminuté peniaze z predošlých rozpočtov, ale ani na financie z úverov, ktoré využívajú napríklad pri projektoch z eurofondov.V prípade spomínaného Partizánskeho s 20-tisíc obyvateľmi vyčíslil Božik výpadok financií na 800-tisíc eur. „Buď zruším kosenie, alebo verejné osvetlenie. Alebo zruším športovanie pre tisíc deťom a zatvorím športoviská, pretože tie športové dotácie vychádzajú na 600-tisíc eur. Alebo by som zatvoril mestskú knižnicu a obmedzil kultúrny život na minimum,“ približuje Božik.Na riadnu zmenu ústavného zákona chýba politická vôľa. „Momentálne nie je možné, aby opozícia podporila nejaký vládny návrh. Na druhej strane, keď to predloží opozícia, vládna koalícia nezahlasuje,“ hovorí Božik.Riešenie pre tento rok bude zrejme len dočasné. „Ak dá minister financií jasný verdikt, že môžeme ísť v režime klasického rozpočtu, tak tento rok nejako prežijeme,“ uviedol šéf ZMOS-u.Samosprávy sa pritom okrem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhovej brzdy, riadia aj ďalšími pravidlami, ktoré obmedzujú ich zadlžovanie. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy totiž hovorí, že ešte predtým, ako by samosprávy vytvorili deficitné hospodárenie, išli by do nútenej správy, dodáva Božik.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč. Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania. Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje. Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vtipy Roberta Fica o sklenených guliach, rozprava trvajúca celé hodiny a hádky o verejnom dlhu. Aj takto vyzeralo vyslovenie dôvery vládnemu kabinetu v národnej rade. Po siedmych mesiacoch totiž donútil Ústavný súd premiéra Fica, aby konečne prišiel do parlamentu a poslancov požiadal o dôveru. Šéf Smeru to dlhodobo odmietal a tvrdil, že ide len o cirkus, ktorý si vymyslela opozícia.Sudcovia napokon vyhodnotili, že zákon platí a vláda musí bezodkladne žiadať o dôveru. Posledný deň pred parlamentnými prázdninami tak zvolali mimoriadnu schôdzu, ktorej sa zúčastnili ministri aj Robert Fico.Ako napokon dopadla vláda? Podržali ju koaliční partneri aj napriek vysokému štátnemu dlhu?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroom.

“Ak strana poskytne peniaze svojej agentúre na nákup reklamných pier a spotov, ide o financovanie strany, čo je v poriadku. Ak ale peniaze iba preleje cez agentúru ako cez prietokový ohrievač a následne z nich vypláca jej podnikanie, to zákon neumožňuje”, hovorí Ján Ivančík z Transparency International Slovensko.Politické strany na Slovensku dostávajú od štátu milióny eur, no zákon zároveň hovorí, že tieto peniaze nesmú používať na podnikanie vlastných obchodných spoločností. Práve okolo tejto hranice sa dnes vedie spor o fungovanie Agentúry Smer, ktorú vedie syn premiéra Michal Fico.Smer tvrdí, že všetko robí v súlade so zákonom a že peniaze po príchode na účet strany prechádzajú akousi „transformáciou“. Transparency International Slovensko naopak upozorňuje, že verejné peniaze zostávajú verejnými peniazmi a že stranícke agentúry môžu slúžiť ako prietokový ohrievač, cez ktorý sa oslabuje verejná kontrola kampaní.Kde je teda hranica medzi legálnym fungovaním straníckej firmy, zneužívaním dier v zákone a prípadným porušením zákona?Téma pre Jána Ivančíka, právnika a výkonného riaditeľa Transparency International Slovensko.Pripravil Jaroslav Barborák.

Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Pripravil Jaroslav Barborák.

Kým premiér Robert Fico verejne vyhlasuje, že pred ministrom obrany Robertom Kaliňákom by sa mal pre úspešný projekt prešovskej nemocnice „skladať klobúk“, realita na stavenisku pripomína skôr obrovskú blamáž.Výstavba kľúčového zdravotníckeho zariadenia za takmer pol miliardy eur narazila na hrubú nekvalitu prác ohrozujúcu samotnú statiku stavby, panujú pochybnosti o transparentnosti ako i otázniky nad tým, kam skutočne tečú milióny z verejných zdrojov a ako boli tieto firmy vyberané.Premiér však tvrdí, že nemocnica bude dostavaná v auguste 2027 a v marci 2028 by mohla byť už v skúšobnej prevádzke. Minister obrany Robert Kaliňák zopakoval, že stavebný dozor pri výstavbe nezlyhal. Opozičné KDH však chce Roberta Kaliňáka za tieto problémy odvolať z funkcie ministra.Prešov však nie je jediný tlejúci požiar v slovenskom zdravotníctve – nad výstavbou nových staníc záchraniek visí hrozba straty desiatok miliónov eur z Plánu obnovy a dôsledky spackaného sanitkového tendra minister zdravotníctva doteraz systémovo vyriešiť nedokázal.Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom KDH a dlhoročným zdravotným záchranárom Františkom Majerským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Korunný svedok v prípade vraždy Jána Kuciaka, Zoltán Andruskó, dnes pred súdom povedal, že mu Tibor Gašpar mal cez iného človeka odkázať, aby nevypovedal o vražde hurbanovského exprimátora L. Basternáka, lebo skončí ako on. O Dušanovi Kováčikovi tvrdil, že mal vraj zabezpečiť beztrestnosť pri plánovanej vražde prokurátora Maroša Žilinku.Kryli teda špičky polície a prokuratúry aj vraždy? Doteraz sa pri nominantoch Smeru hovorilo hlavne o ekonomickej kriminalite. Obvinenia tohto typu sa voči Tiborovi Gašparovi a Dušanovi Kováčikovi objavili až dnes, a to priamo počas súdneho pojednávania v najsledovanejšej kauze.Priamo na súde bol reportér Aktualít Marek Bíro, ktorý v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje celý kontext.Moderuje Peter Hanák.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.